Stavba zemského telesa

    Planétu Zem tvoria viaceré sústredene obaly, ktoré majú určité charakteristické chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti. Obaly sú zoskupené do troch hlavných geosfér usporiadaných podľa hustoty a navzájom  oddelených plochami nespojitosti.

    Zemská kôra- vytvára najvrchnejšiu časť Zeme, oddelenú od zemského plášťa tzv. Mohorovičičovou diskontinuitou v hĺbke 35 km. Má pevný charakter a spolu s vrchnou časťou zemského plášťa po astenosféru sa označuje ako litosféra.

    Zemský plášť- je od jadra oddelený plochami diskontinuity v hĺbke 2900 km. Jeho hustota je 3.3 - 5.7 g.cm^-3. Skladá sa prevažne zo Mg-Fe-Al silikátov a má pomerne zložitú stavbu. V hĺbkach od 100 do 200 km sa nachádza plastická zóna astenosféra, po ktorej sa "pohybujú" jednotlivé kryhy zemskej kôry- litosferické dosky.

    Zemské jadro- predstavuje najvnútornejšiu časť zemského telesa ( priemerný polomer Zeme je 6371 km) s hustotou 9,4- 15 g.cm^-3. Tvorí ho prevažne železo (90%) a nikel (8%). Predpokladá sa, že vonkajšia časť jadra je v kvapalnom stave a len vnútorné "jadierko" je tuhé.