Čo vedieť na maturitnú skúšku z geografie...
Georeliéf je súbor tvarov zemského povrchu.
Vedná disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom georeliéfu, jeho vznikom a formovaním sa nazýva Geomorfológia.
Členenie georeliéfu:
A/ pevninový – nad úrovňou svetového oceána
Podľa absolútnej nadmorskej výšky:
- nížiny – do 200 m n.m.
- vysočiny – nad 200 m n.m.
Podľa relatívnej nadmorskej výšky:
- roviny – do 30 m
- pahorkatiny – do 150 m
- vrchoviny – do 300 m
- hornatiny – do 600 m
- veľhornatiny – nad 600 m
Územie pevninského georeliéfu pod úrovňou svetového oceánu sa nazýva preliačina – Mŕtve more . Ak je dno pod úrovňou mora a hladina nad hovoríme o skrytej preliačine – jazero Bajkal
B/ podmorský – dno svetového oceánu
A/ vrásový – vznikajú vrásové pohoria, antiklinály tvoria horské chrbty, synklinály tvoria údolia medzi nimi /Karpaty/
B/ príkrovový – príkrovové pohoria majú zložitú štruktúru, pôsobením bočných tlakov boli vrásy presunuté na seba /Himaláje/
C/ vrásovo-zlomový
D/ kryhový /Ťan-Šan/
E/ sopečný – sopečné pohoria vznikajú povrchovou sopečnou činnosťou, tvoria sa sopečné kužele s pozdĺžnymi lávovými prúdmi a doskovitými príkrovmi. Sopky sa delia na lávové, zmiešané /stratovulkány/ a tufové. Z hľadiska aktivity na aktívne /činné/ - Etna, odpočívajúce – Vezuv a vyhasnuté – Poľana
2. Vytvorený exogénnymi procesmi – zdrojom je najmä slnečné žiarenie, gravitácia zvetrávanie – proces, ktorý modeluje georeliéf, je to rozrušovanie hornín, môže byť mechanické /činnosťou vetra.../ alebo chemické /pôsobením vody, zmenou teploty.../
– nadmorská výška
- sklon georeliéfu – udáva množstvo gravitačnej E, ktorú môže geomorf. proces na danom území využiť, meria sa v smere spádnice (kolmica na vrstevnicu)
- orientácia voči svetovým stranám
- geometrické formy georeliéfu